Tričko Milada - dámske

Odsúdenie Horákovej vyvolalo celosvetový rozruch. Albert Einstein, Winston Churchill, Jean-Paul Sartre a ďalšie známe osobnosti poslali prezidentovi Gottwaldovi listy so žiadosťou o milosť. Ale bezvýsledne. Samotná Horáková o milosť nepožiadala, ani sa počas výsluchu nevzdala a napriek vopred pripravenému scenáru procesu dokázala občas vzdorovať a brániť seba a svoje demokratické ideály. Napokon, Horáková celý život bránila demokratické princípy T. G. Masaryka. Ešte počas štúdia práva vstúpila do Ženskej národnej rady, neskôr do Československej strany národno-socialistickej a Československého červeného kríža. Počas druhej svetovej vojny sa aktívne zapojila do odboja a bola kruto vypočúvaná a následne väznená gestapom, a to aj v Terezíne. Po vojne sa stala poslankyňou a vystupovala proti provýchodnej zahraničnej politike, ako aj proti rozširujúcej sa komunistickej moci.

Napriek možnosti odísť do zahraničia Milada Horáková zostala vo svojej vlasti a pomáhala ľuďom s emigráciou, verejne vystupovala proti komunistickej vláde a bola v kontakte s exilovými politikmi. Až do konca zostala silnou ženou vernou svojej krajine, čo dokazujú aj jej údajné posledné slová: "Tento boj som prehrala, odchádzam so cťou. Milujem túto krajinu, milujem tento ľud... Budujte jeho prosperitu. Odchádzam bez nenávisti k vám... Prajem vám, prajem vám..." Pamiatku nielen Milady Horákovej si môžete uctiť nosením jej portrétu na tričku "so vztýčenou hlavou".